Ako chutí moc

Dramatizácia známeho románu Ako chutí moc od Ladislava Mňačka o úpadku osobnosti pod vplyvom moci v podaní členov hereckého kurzu SIMPLEX Bieleho divadla.

„Vodcovský typ, ktorý prestane viesť sám seba, nemá právo stáť na čele!“

Čo sa stane s človekom, keď sa mu máli výška? Keď prestane veriť všetkým okrem seba? Keď zabudne na tých, ktorí si ho pamätajú ešte ako slabého? Keď stratí sám seba?

Hrajú:

Matúš Kempa, Viktor Gubka, Tomáš Hájek, Samuel Záhradník, Filip Petráš, Andrea Pristašová, Samuel Boroviak, Veronika Frtúsová, Aneta Brašeňová, Marek Slovák, Barbora Mináriková a Jozef Miklík

Dramatizácia: Tomáš Hájek
Réžia: Jana Ondrušová

Anotácia

„Moc… naozaj je taká sladká? Povedz, priateľu, ako ti vlastne chutila všetka tá moc?“ znie replika z dramatizácie dlho zakázaného románu Ladislava Mňačka, ktorý dnes ožíva na divadelných doskách v podaní hercov Bieleho divadla.

Od jeho vydania už prešli mnohé roky, no toto dielo, žiaľ, nestráca na aktuálnosti v žiadnej dobe. Postava „Mŕtveho“ je prototypom vedúcej osobnosti, ktorá dosiahnutím absolútnej kontroly nad všetkým a všetkými nakoniec úplne pohltí samu seba. K pocitu moci totiž patrí aj strach – strach z odporcov a nepriateľov, strach z vlastných rozhodnutí, no najmä strach zo svojho niekdajšieho, vtedy ešte slabého, ja. Nie, slabosť je jednoducho neprípustná. V politickom svete znamená istý koniec.

Mňačko vo svojej knihe podáva veľmi presnú výpoveď o absencii morálnosti a pokrytectve, ktoré prichádza ruka v ruke s ctižiadostivosťou. Aj vďaka týmto motívom sa stala natoľko príťažlivou, že zaujala niekoľko stredoškolských študentov, ktorí sa ju v Bielom divadle rozhodli zhmotniť formou inscenácie. Knihu zdramatizoval devätnásťročný Tomáš Hájek, čerstvo prijatý na štúdium dramaturgie a naštudovanie vzniklo pod vedením Jany Ondrušovej, dlhoročnej členky Bieleho divadla. Ich zámerom bolo priniesť na javisko esenciu najdôležitejších odkazov, ktoré nám v nej autor ponechal a priblížiť ich touto cestou aj novej generácii, dúfajúc, že bude schopná poučiť sa z chýb svojich predchodcov.