Po stopách Komenského – Pondelok (11.9. 2017)

Pondelok

Naše prvé ráno v Amsterdame sa začalo raňajkami. Po 20 hodinách v autobuse na suchej strave a ďalších takmer 16 v centre mesta , počas ktorých sme jedli len fast-foody, boli švédske stoly skutočný raj na zemi.  Náš deň však v Amsterdame nepokračoval.  Hneď ako sme si naplnili žalúdky sme nasadli do nášho autobusu a odviezli sa do rozkošného malého mestečka Naarden. Veď aká by to bola cesta po stopách Komenského, keby sme nezavítali aj do jeho múzea/mauzólea?  Nardeen nás chytil za srdce hneď na prvý pohľad. Po preplnenom rušnom Amsterdame sme sa zrazu ocitli vo viac-menej dedinskom prostredí, v ktorom holandská architektúra vynikala v úplne inom svetle.  

Pondelok - muzeum

Rezkým krokom sme zvládli pár odbočiek a ocitli sa pri múzeu.  Otváracie hodiny nám prezradili, že v pondelok býva zatvorené. My sme ale boli prezieraví a obhliadku sme si rezervovali vopred.  Komenský nám však neotvoril (zase raz). Miesto neho nás privítal milý sprievodca- rodený Čech a tak si múzeum naplno užili aj tí, ktorí nevedeli po anglicky.

Pondelok - Komensky

Po historickej vsuvke uja sprievodcu nás čakal ešte 15 minútový film , prechádzka zvyškom múzea, pár minút v záhrade ktorá patrila kedysi kláštoru a šup späť do ulíc Nardeenu. Obzrieť sme si chceli aj miestny kostol, jeho dvere nám však neboli otvorené. Vedľa však stál Komenský z kameňa, tak sme si dali jednu spoločnú fotku, nejakú tu svojku prednou kamerou (veď predsa škola hrou!) a pobrali sa kam inam ako na vytúženú kávu. Teta v kaviarni nás označila ako inváziu (:D).. s úsmevom nás však obslúžila a po káve sme sa znova hrnuli do rušného Amsterdamu.

pon3

Tam sa už väčšina z nás pobrala vlastným smerom – predsa len ešte stále bolo čo objavovať. Niektorí z nás sa rozhodli nakuknúť aj na druhý breh rieky. Tak sme sa zviezli miestnou lodnou MHD ( na Slovensku nenájdete!) a rýchlym krokom po daždi sme sa presunuli do filmového múzea. Vstup bol presne 0 eur – tak prečo nie. Obrovský priestor bol zmenou oproti stiesnenému Amsterdamu. Zaujali nás rôzne hračky, pomocou ktorých sme pochopili funkčnosť prvých filmových efektov, vypočuli sme si zaujímavé výpovede ľudí z filmovej branže, no najzaujímavejšia časť bola jednoznačne na mínusovom poschodí. Táto časť bola (asi) platená – my sme však našli dvere zadarmo a hor sa baviť sa! Podzemie skrývalo múzeum kamier, či možnosť sadnúť si, nasadiť slúchadla, vypočuť filmové ukážky a potom si urobiť aj kvíz ,v ktorom sme samozrejme absolútne zahviezdili (nie, naozaj sme netipovali).

Vrcholom bolo pre nás zelené plátno s možnosťou vytvoriť si vlastný krátky film. Nie teda celkom vlastný – vybrať ste si mohli z troch variantov. My sme sa rozhodli cestovať v čase. Ako to dopadlo a či sme sa bavili posúďte sami. 

Ani po návrate do mesta sa dážď nevzdal a tak sa teda vzdali my a vybrali sa do obchodov. Menej náročným stačil Primark. My sme pátrali hlbšie. Snaha sa vyplatila a my sme objavili ďalší raj na zemi – objavili sme HEMU – obchod s ultra-lacnými potravinami (na holandské pomery). Ešte väčšia radosť však prišla v momente, keď sme zistili že HEMA ma oddelenie kancelárskych potrieb – o zábavu bolo postarané.

Okolo ôsmej večer sme sa vybrali na poslednú prechádzku uličkami Amsterdamu a pomaly zamierili k Central Station, kde nás už čakal autobus. Ďalší dlhý deň bol za nami. Potrebovali sme už iba posteľ. Na ďalší deň nás totiž čakalo 9 hodín v meste Den Haagu.

( Z denníka Gabi Platkovej).

Pridaj komentár